22. mája 2015 sa pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľ. Štúra uskutočnila na Filologickej fakulte MGU M.V. Lomonosova konferencia, na ktorej sa zučastnili pedagógovia, doktorandi a študenti katedry slovanskej filológie filologickej fakulty, vedeckí pracovníci Slovanského ústavu Ruskej akadémie vied a hostia z iných vedeckých a vzdelávacích inštitúcií.

Uvítací prejav predniesol riaditeľ Slovenského kultúrneho inštitútu pri Veľvyslanectve Slovenskej republiky v RF Ján Šmihula. Vo svojom referáte podrobne priblížil život a tvorbu veľkého syna slovenského národa, hovoril o význame jeho diel pre sučasné Slovensko. V závere J. Šmihula poznamenal, že Rok Ľ. Štúra by mohol byť vhodným impulzom pre založenie Spoločnosti Ľ. Štúra v Moskve, kde by sa uskutočňovali pravidelné stretnutia slovakistov, aby diskutovali o aktuálnych problémoch slovenskej kultúry. Činnosť tejto Spoločnosti Ľ. Štúra môže prispieť k popularizácii významných osobností slovenskej kultúry. Základné smery činnosti Ľ. Štúra ako politika, vedca, vydavateľa, spisovateľa a kodifikátora spisovného slovenského jazyka vo svojom vystúpení priblížila doktorandka katedry M. Gorina. Analyzovala filozofické a svetonázorové východiská jeho lingvistických prác, pokúsila sa objasniť zložitú sociolingvistickú situáciu na Slovensku v 1. pol. 19. stor. Osobitnú pozornosť venovala problému genézy spisovného jazyka a Štúrovej kodifikácie na základe stredoslovenského nárečia. Lektor slovenského jazyka M. Braxatoris vo svojom referáte Národná filozofia Ľudovíta Štúra na osi Západ – Slovensko – Východ predložil analýzu názorov ideológa slovenského národného obrodenia v oblasti národnej filozofie, filozofie dejín, národa, jazyka a čiastočne aj estetiky. Na materiáli celej Štúrovej tvorby sledoval vývin Štúrových názorov na osi Západ – Východ z pohľadu povahy a proveniencie ideových zdrojov a tiež kultúrnych či geopolitických preferencií. V rámci riešenia otázky ideových zdrojov skúmal mieru prítomnosti hegeliánskych, herderovských, slavianofilských a sčasti aj humboltovských prvkov v Štúrových filozofických názoroch v jednotlivých etapách jeho života a tvorby. V rámci charakteristiky jeho kultúrnych a geopolitických preferencií sa sústredil na chronologické aspekty vzniku a ďalšieho rozvíjania názorov prítomných v porevolučnej fáze jeho tvorby. V záverečných častiach príspevku popisoval (okrem iného) aj invariantné východiská pri riešení otázok národnej filozofie, ktoré sa zrkadlili v Štúrovom diele počas jeho celého tvorivého života.

Osobitné miesto v tvorbe Ľ. Štúra si zaslúži jeho dielo Slovanstvo a svet budúcnosti, napísané krátko pred smrťou, ktoré bolo preložené do ruštiny dvakrát už v 19. storoči. Prof. A. Maškova v referáte Závet slovanskému svetu - traktát Ľudovíta Štúra Slovanstvo a svet budúcnosti oboznámila prítomných so základnými myšlienkami tohto významného diela. Zamerala sa najmä na myšlienku slovanskej vzájomnosti rozvíjanú v dielach viacerých predstaviteľov slovenskej kultúry od začiatku 19. stor., o Štúrovom zložitom a protirečivom postoji k Západu, ako aj o idealizácii Ruska, o možnostiach spojenia Slovanov a o tom, že ani dnes mnohé idey jeho diela nestratili na aktuálnosti. Prof. K. Lifanov v referáte venoval pozornosť tým faktom vývinu jazyka slovenských písomností, ktoré smerujú ku kodifikácii Ľ. Štúra. Je to najprv špecifický idiom, ktorý vznikol v dôsledku vzájomného pôsobenia češtiny so strednou slovenčinou a fungoval v evanjelickej spisbe, napríklad v Lutherovom katechizme vydanom r. 1634 D. Pribišom. Ďalej je to stredoslovenské folklórne koine, ktoré od 30. rokov 19. storočia vytláčalo češtinu z poézie evanjelických autorov (S. Chalupka, S. B. Hroboň a iní), čo bolo prejavom zmeny jazykovej situácie na Slovensku. A napokon komentáre M. Godru k úprave českých a bernolákovských textov publikovaných v almanachu Zora r. 1835 a 1836 svedčia o tom, že už dozrel čas na kodifikáciu nového spisovného jazyka na stredoslovenskom nárečovom základe. H. Kubišová (UMB Banská Bystrica) v referáte predstavila korešpondenciu Ľ. Štúra s ruskými slavistami, ktorá dokresľuje zložitý obraz spoločensko-politickej a literárnej situácie na Slovensku, porevolučné sklamanie štúrovskej generácie, je však aj dôkazom vzájomných srdečných kontaktov medzi slovenskými a ruskými vedcami. S mnohými z nich sa poznal Štúr osobne a udržiaval s nimi písomné kontakty až do konca svojho života. Adresátmi jeho listov boli ruskí slovanofili I. I. Sreznevskij, O. M. Boďanskij a M. F. Rajevskij. V LA SNK v Martine sa zachoval tiež vzácny odpis básne A. S. Chomjakova Negordis nad Belegradom, ktorú Štúr prepísal do latinky. Vedecké pracovníčky Slovanského inštitútu Ruskej akademie vied Ľ. Širokova a A. Peskova venovali svoje referáty stvárneniu štúrovskej témy v súčasnej slovenskej literatúre. L. Širokova v referáte Obraz Ľudovít Štúra v umeleckej literatúre: náčrty a portréty analyzovala tri rozličné varianty zobrazenia Štúra v dielach spisovateľov rozličných období, odlišných ideových pozícií a umeleckých štýĺov. Konkrétnejšie, ide najmä o stvárnenie romantického typu hrdinu v próze J. M. Hurbana Ľudovít Štúr 1881-1884), ďalej beletristický obraz vytvorený v duchu tradície psychologického realizmu v románe Ľ. Zúbka Jar Adely Ostrolúckej (1957), a nakoniec postmodernistické zobrazenie postavy národného génia vo feministicky podfarbenej hre Misky strieborné, nádoby výborné (1997) od autorky Jany Juráňovej. Ako poznamenala Širokova, napriek odlišnosti tvorivých prístupov autorov poznanie týchto diel nám umožňuje doplniť si doterajší obvyklý akademický portrét klasika slovenskej literatúry ľudskými črtami, pomáha lepšie pochopiť osobnosť jednej z najvýznamnej osobností slovenskej histórie. A. Peskova v referáte Štúrovská téma v súčasnej slovenskej dramaturgii poskytla sondu do dramatických diel a osobitných predstavení, zasvätených Ľ. Štúrovi, ktorý vždy priťahoval pozornosť slovenských dramaturgov a réžisérov, začínajúc už v medzivojnovom období (Vladimír Hurban Vladimirov: Ľudovít Štúr, 1926; Ľ. Zúbek: Ľudovít Štúr, 1934). Autorka referátu sa zamerala hlavne na hry a dramatické kompozície so štúrovskou tematikou, ktoré vznikli na Slovensku v poslednom desaťročí. Popri hrách K. Horáka „...Príď kráľovstvo Tvoje...“ (Život, skutky a smrť proroka Ľudovíta Štúra) (1996) a Zjavenie, obetovanie a nanebovstúpenie proroka Ľudovíta a jeho učeníkov (2015), J. Sarvaša Vyslanec zvolenský (2003) a Orol Tatranský (2015), J. Juráňovej Misky strieborné, nádoby výborné (1997), upozornila A. Peskova aj na niektoré inscenácie o Ľ. Štúrovi, ktoré možno priradiť skôr k hudobným, ako k literárnym dielam. Je to predstavenie dramaturga R. Mankoveckého a réžiséra D. Gombára Štúrovci (koncert zrušený), inscenované v Komornom divadle v Martine, a tiež hudobné oratórium bratislavského divadla Ludus „...Tvoj Ľudovít“ (аutori – M. Dacho a K. Žiška) (2012).

Konferencia splnila svoj cieľ, referáty zaujali široké publikum, a napokon v diskusii prišlo aj k dohode o založení Spoločnosti Ľ. Štúra v Moskve, ktorá bude prispievať k popularizácii slovenskej literatúry a kultúry v Moskve.

A. Mašková